Raz...
,,Nie, nie!“ kričal Tommy z plných pľúc zatiaľ čo sa Adam na ňom odbavoval. Po lícach sa mu valili hektolitre sĺz. Bol pripútaný k posteli, nemohol nič robiť, len trpieť Adamove trýznenie. Takto to už pokračovalo niekoľký deň. Po tom, čo Tommy Adama odmietol, sa každý z nich zmenil. Tommy už nebol ten usmievavý chlapec ktorý splnil Adamovi všetko čo mal na očiach, ale stala sa z neho voodoo bábika ktorá sa musela nechať viesť svojím pánom. A Adam? Ten tiež nebol už veselý ako kedysi. Bol z neho nymfoman prahnúci po Tommym pri každej príležitosti. No však ten toho mal už dosť. Už nemiloval Adama ako niekedy. Už mu neboli príjemné jeho dotyky. Od toho osudného dňa, keď mu povedal že by si mali dať pauzu. On si to však zle vysvetlil a dopadlo to takto. Tommymu neustále stekali slzy. Adam sa postavil, obliekol a povedal: ,,Moju úlohu som splnil.“ Zobral malý vreckový nožík a približoval sa k nemu. Tommymu už bolo všetko jedno. Priložil mu čepeľ k zápästiu a potiahol. Z hrdla sa mu vydral zlovestný výkrik. Na druhej ruke spravil to isté. Tommy zakričal ešte s veľkou bolesťou v hrdle. „Prečo mi to robíš?“ spýtal sa Tommy. Adam neodpovedal. Ignoroval ho. Nožík vyhodil von oknom. Zabudol dvere a už ho nebolo. Nechal ho tam samého umierať. Pri myšlienke, že jeho nedávno milovanú osobu videl posledný krát takto, ho zabolelo srdce. Stále nemohol uveriť že ON niečo také spravil. TEN, čo ho každé ráno privítal bozkom, TEN o koho sa mohol vždy oprieť keď bol na dne. Teraz je však všetko minulosťou. ON zmizol navždy. Tommymu sa pomaly zahmlievalo pred očami. Vedel že už stratil mnoho krvi. Nebolo cesty späť. Zatvoril oči a nechal, nech si ho pani Smrť zoberie pod svoje krídla.